Z predhovoru autora

... Básnik Karol Strmeň už v mladom veku prorocky videl svoje miesto na výhosti – ako vypovedaný zo spoločnosti, vylúčený spomedzi ľudí. Vyhosť uprostred sveta mala byť básnikovým nevyhnutným prekliatím, ale aj záchranou. Podmienkou jeho pravdivosti.

Len pár rokov predtým iný básnik, Laco Novomeský, túto skutočnosť zadefinoval slovami „svätý za dedinou“. Karol Strmeň sa stal presne v tomto duchu básnikom na výhosti.

Svojím životom vyhosteného básnika Strmeň predstavuje príbeh človeka, ktorý svojou exkluzívnosťou nielenže nemá obdobu v slovenských dejinách, ale pravdepodobne ani vo svete. Dnes už viac ako sto rokov od jeho narodenia je najvyšším časom vrátiť Karola Strmeňa do centra slovenskej kultúry a národných dejín, kde je nepochybne jeho pravé miesto. ...

Resumé

Pri príležitosti stého výročia narodenia významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobností slovenského exilu po roku 1945 Karola Strmeňa vychádza monografia Karol Strmeň : krištáľ na zabudnutom ostrove, ktorá predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na jeho dielo a život, ktorý sa odohrával na dvoch kontinentoch a vo viacerých štátoch.

Karol Strmeň sa narodil ako Karol Adam Bekényi 9. apríla 1921 v Slovenskom Mederi (dnešnom Palárikove). Po Viedenskej arbitráži (1938) sa stal prvýkrát emigrantom. Opustil pomaďarčené gymnázium v Nových Zámkoch, štúdiá ukončil na núdzovom slovenskom gymnáziu v Šuranoch

a potom vstúpil do katolíckeho seminára v Ostrihome, z ktorého bol v roku 1942 z národnostných dôvodov vylúčený. V tomto čase sa zo vzdoru vzdáva rodného priezviska Bekényi a prijíma meno Strmeň, ktoré sa malo Maďarom ťažko vyslovovať. Vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na univerzite

v Bratislave v odbore filozofia a slovenský jazyk.

Prvýkrát publikoval už ako stredoškolák, na univerzite malo naňho rozhodujúci vplyv katolícke intelektuálne prostredie študentského domova Svoradov. Na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia naplno prispel k rozmachu slovenskej kultúry ako agilný žurnalista, básnik, prekladateľ, kritik

a esejista. Zaradili ho k tzv. slovenskej katolíckej moderne, s čím sa však on sám nikdy nestotožnil.

Knižne mu v tom čase vyšli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A. Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejňuje svoj básnický debut Výžinok života. V novembri 1944 knižne publikuje báseň Testament, ktorou sa rozlúčil so Slovenskom, pretože v januári 1945 z obáv o svoj život odchádza pred postupujúcou Červenou armádou z vlasti a druhýkrát – tentoraz ako dvadsaťštyriročný – prijíma neľahký osud exulanta.

Po nebezpečnej ceste cez územie Česka a Nemecka (o. i. prežil bombardovanie vlaku, počas ktorého mu zhorel preklad Danteho Pekla) sa dostal do Talianska, kde sa ho spolu s ďalšími exulantmi ujal prvý slovenský vyslanec pri Svätej stolici Karol Sidor. Strmeň sa angažoval v pomoci utečencom, popritom stále písal básne a prekladal. Na konci roka 1946 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne uzatvoril manželstvo so Sidorovou dcérou Oľgou. Po obrade ich prijal vtedajší pápež Pius XII. a udelil im osobitné požehnanie.

V januári 1947 sa konečne dočkali úradného povolenia a z Neapola emigrovali do USA.

V Spojených štátoch amerických žili zo začiatku vo veľkej chudobe v pensylvánskom meste Scranton. Ich situácia sa zlepšila až po presťahovaní sa do Clevelandu, metropoly štátu Ohio, kde žila silná slovenská komunita. Tu Karol Strmeň stelesnil svoju vlastnú verziu príbehu amerického sna, keď sa doslova z ničoho vypracoval na medzinárodne uznávanú osobnosť.

Stal sa rešpektovaným univerzitným profesorom francúzskej literatúry, básnikom a prekladateľom. Angažoval sa v slovenskom exulantskom živote, okrem iného v roku 1952 spoluzakladal Slovenský ústav v Clevelande a neskôr aj Spolok slovenských umelcov a spisovateľov v zahraničí. Stál pri zrode a fungovaní najvýznamnejšieho kultúrneho časopisu slovenského exilu – štvrťročníka pre slovenskú kultúru Most a i.

V exile sa z neho stal fenomenálny prekladateľ, keď na vysokej úrovni prekladal z 25 svetových jazykov. Je zostavovateľom jedinečnej antológie svetovej lyriky Návštevy. Knižne vydal preklady Danteho Pekla, výber

z Petrarcovej poézie Vavrín, Eliotovu drámu Vražda v katedrále, výbery z poézie Rilkeho a Claudela, Mauriacove eseje a i. V roku 1954 preložil celý Nový zákon. Posmrtne mu vyšiel aj preklad Claudelovej drámy Saténová črievica, preklady starojaponskej poézie Kokinšú, lyrika Francisa Jammesa

a mnohé iné. Jeho životným dielom, na ktorom pracoval vyše tridsať rokov (jeho vydania sa však nedožil), je zbierka poézie Stokvetá rieka, ktorú tvorí výber z lyriky staročínskeho básnika Tu Fua v Strmeňovom kongeniálnom preklade.

Jeho vlastnú básnickú tvorbu zastupujú napríklad zbierky Strieborná legenda či Čakajú nivy jar, no predovšetkým vrchol jeho básnickej tvorby Znamenie Ryby. Strmeňov vlastný magnifikat tvorí zbierka duchovnej lyriky Preblahoslavená.

Medzinárodne oceňovaný básnik a prekladateľ, člen Slovenského ústavu Karol Strmeň (Chevalier des palmes academiques, 1970; Cervantesova cena, 1994 a i.) tragicky zahynul pri autonehode 15. októbra 1994. Jeho smrťou sa zavŕšila zámorská exilová línia tzv. slovenskej katolíckej moderny.

V predkladanej monografii autor na pôdoryse piatich dejstiev klasickej drámy podáva príbeh Strmeňovho života, ktorý prepája s jeho pôvodnou a prekladovou tvorbou. Zvolil si formu prehľadu, ktorý sumarizuje doterajšie hodnotenia, dáva ich do súvzťažnosti s jeho rukopisnou pozostalosťou a najnovším badaním, v neposlednom rade ich ukazuje v kontexte a zavŕšenosti celého jeho života. Napriek neprajným vonkajším okolnostiam Karol Strmeň aj v exile vytvoril pozoruhodne dielo, ktoré bolo na Slovensku až do „nežnej revolúcie“, pádu komunizmu v roku 1989, a do zmeny politického režimu prakticky neznáme. Rešpekt a uznanie si vydobyl v zahraničí aj napriek tomu, že aj v cudzine stále ostal predovšetkým tvorcom slobodnej

slovenskej kultúry. Cieľom autorovho úsilia bolo vytvoriť východisko pre všetky ďalšie výskumy a reflexie Strmeňovho života a diela a uľahčiť tak prácu tým, ktorí sa touto veľkou osobnosťou slovenskej literatúry budú v budúcnosti zaoberať.

Monografia zároveň obsahuje sondy do vybraných problémov spätých s vlastnou alebo prekladateľskou tvorbou Karola Strmeňa. Kniha sa končí bibliografiou knižných vydaní jeho pôvodného a prekladového diela, súpisom vybraných rukopisných fragmentov z jeho archívnej pozostalosti i výberovou bibliografiou o autorovi. Strmeňov život a dielo sú zhrnuté v stručnom chronologickom prehľade. Devízou knihy je v neposlednom rade rozsiahla ikonografická príloha.

zavrieť