Andrej Škoviera (zost.)

Pramene o živote sv. Cyrila a Metoda a ich učeníkov

Pramene C M001

Súbor pramenných textov súvisiacich s cyrilo-metodskou misiou na našom území a s jej bezprostredným pokračovaním sprístupňuje slovenskému čitateľovi v jednom zväzku základné, ale aj menej známe písomné pamiatky, ktoré poukazujú na korene našej duchovnej a kultúrnej tradície a sú neoddeliteľnou súčasťou prvej písomne zaznamenanej fázy našich národných dejín. Mnohé z nich boli naposledy publikované pred viacerými desaťročiami v rôznych publikáciách a sú bežnému čitateľovi ťažko dostupné (zoznam bulharských arcibiskupov je v slovenskom preklade publikovaný po prvý raz).

16,5 x 24 cm, 200 strán, tvrdá väzba, ISBN 978-80-89567-23-2

Kniha obsahuje tieto pramene: Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda, Latinský krátky život Konštantína-Cyrila (Italská legenda), Slovo na prenesenie ostatkov sv. Klimenta, Pochvala sv. Cyrilovi, Pochvalné slovo sv. Cyrilovi a Metodovi, Život Klimenta (od Teofylakta Ochridského), Krátky život Klimenta, Prvý slovanský život Nauma, Druhý slovanský život Nauma, Tretí slovanský život Nauma, O pismenách mnícha Chrabra, Zoznam bulharských arcibiskupov, Rozprávanie o dávnych časoch (Nestorova kronika).

 

Zostavovateľ, ThLic. Andrej Škoviera, PhD. (1975) je samostatným vedeckým pracovníkom a zástupcom riaditeľa v Slavistickom ústave Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied.

 Predmetom bádateľského záujmu Andreja Škovieru je výskum teologických, kulturologických a historických otázok pôsobenia cyrilo-metodskej misie na Veľkej Morave a jej pokračovania u južných Slovanov, výskum hagiografických a hymnografických textov svätých sedmopočetníkov a slovanská liturgia svätého Petra. Venuje sa aj otázkam súvisiacim s prítomnosťou kresťanstva byzantsko-slovanského obradu na našom území od najstarších čias po súčasnosť. Treťou oblasťou jeho záujmu sú východné katolícke cirkvi, ich história, aktuálna situácia a postavenie v rámci Katolíckej cirkvi a ich poslanie v súčasnosti.

V roku 2008 úspešne obhájil v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV dizertačnú prácu na tému Životy svätých sedmopočetníkov. V rokoch 2003 – 2006 absolvoval študijný pobyt v Ríme a v roku 2011 získal licenciát z teológie na tamojšom Pápežskom východnom inštitúte (Pontificio Istituto Orientale).

 Z rozsiahlej publikačnej činnosti uveďme aspoň monografiu Svätí slovanskí sedmopočetníci (Bratislava : Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010, 247 s.), za ktorú získal cenu Predsedníctva SAV za 2. miesto v Súťaži mladých vedeckých pracovníkov SAV v roku 2011.

zavrieť

Predhovor ku knihe od prof. Richarda Marsinu

 

Pôsobenie Byzantskej misie na našom území v 9. storočí patrí k najvýznamnejším fenoménom našich národných dejín, lebo vlastne u nás sa vybudovali základy, ktoré potom umožnili rozrast kresťanstva do širokých oblastí časti južných a všetkých východných Slovanov. Teda práve na našom území sa vybudovali základy toho, čo následne zmenilo tvár Európy a dokončilo jej pokresťančovanie. V tých časoch kresťanstvo, aj keď bolo v prvom rade náboženstvom, po presadení sa znamenalo úplnú zmenu dovtedajšieho života ľudí, nielen náboženského, ale aj práv­neho, hospodárskeho a kultúrneho, lebo kresťanské zásady pos­tupne museli preniknúť, aj prenikli, všetky spoločenské zložky a javy.

Pôsobenie Byzantskej misie u nás znamenalo jednoznačne vytvorenie vyššej kultúry a tým, že sa zavádzalo používanie domá­ceho jazyka, a to nielen v liturgii, ale aj v právnej a tým aj vo všeobecno-kultúrnej sfére, priamo pôsobilo na omnoho širšie vrstvy obyvateľstva, ako keby sa používal len latinský či gréc­ky jazyk. Znamenalo to rozvoj písomníctva, nielen v úzkom slova zmysle náboženskom, ale svojím spôsobom aj rozrast literárnej tvorby vo všeobecnom slova zmysle na našom území, ktorá bola vytvorená tuná pôsobiacimi ľuďmi. Žiaľ tento roz­mach trval u nás len pomerne krátke obdobie, v skutočnosti ani nie dvadsať rokov, aby potom, na tu budovaných základoch, dlho pokračoval najprv v oblastiach juhovýchodnej a potom aj vý­chodnej Európy. Jeho tvorcami boli v prvej fáze ľudia, ktorí museli od nás odísť, alebo boli vyhnaní a v ďalšom vývoji boli pokračovateľmi ich žiaci a nasledovníci.

Je samozrejmé, že sa dodnes hlásime k tomuto odkazu a si ho pripomíname zverejňovaním najvýznamnejších diel, ktoré boli v súvislosti s pôsobením Byzantskej misie vytvorené nielen u nás, ale aj tie, ktoré vznikli vo vzdiale­nejších oblastiach neskoršie. Robíme tak preto, lebo aj mnohé neskôr vzniknuté práce v podrobnostiach dotvárajú obraz pôsobenia Byzantskej misie na našom území. Je pravda, že najmä chronologicky neskoršie diela neraz obsahujú údaje, ktoré sú ovplyvnené prostredím a cieľmi spoločnosti, v ktorej vznikli a obsahujú aj historicky menej hodnoverné údaje, no historická kritika a terajší stav bádania o tejto problematike je už dnes vstave rozlíšiť či odhaliť tieto problematické údaje, zvyčajne sa však vzťahujúce len na niektoré podrobnosti.

Hoci sa aj naša historiografia a slavistika aj doteraz venovali sprístupňovaniu týchto prác širokej verejnosti, robili to nerovnomerne – niektoré diela viac, iné menej vyzdviho­vali, ba sú aj také, ktorým sa doteraz nevenovala pozornosť. V tomto výbere sú zastúpené najmä diela, ktoré sčasti už dávnej­šie edovali naši významní slavisti a historici Ján Stanislav, Peter Ratkoš a Štefan Vragaš, ktorí patria u nás medzi po­predných editorov týchto diel. No sú tu zastúpené aj diela, ktoré sú prekladmi hlavného editora tejto publikácie.

Za najvýznamnejšie a najstaršie diela pre toto obdobie sa pokladajú predovšetkým životy svätých vierozvestov, Život Konštantína a Život Metoda,  ktorých pôvodiny vznikli

nedlho po ich smrti a napísali ich autori dobre oboznámení s ich životom a dielom. V týchto dvoch dielach je pomerne podrobne predstavený život obidvoch najvýznamnejších predstaviteľov Byzantskej misie. Za ich doplnok možno pokladať o niečo nes­kôr vzniknuté Pochvalné slovo o sv. Cyrilovi a Pochvalné slovo o sv. Cyrilovi a Metodovi. Hoci sú to pramene hagiografické, teda životopisy svätých, je v nich mnoho údajov, ktoré umožňujú konkrétnejšie predpokladať stratené (nezachované) diplomatické pramene listiny a vlastne tieto diela sú tak­mer jedinými dokladmi pre prvú fázu pôsobenia Byzantskej misie u nás (863 – 867). Ich významným doplnkom je po latinsky v Ríme napísaná Italská legenda, ktorá patrí tiež k najstaršej vrstve týchto pamiatok.

Čo do času svojho vzniku nepochybne najstarším dielom je Slovo na prenesenie ostatkov sv. Klimenta, ktorého grécku pôvodinu iste napísal sám sv. Cyril a potom ju na Veľkej Morave preložil niektorý z jeho žiakov do jazyka Slovenov. Problematiku v súvislosti so sv. Klementom a činnosťou Byzantskej misie dokresľujú neskoršie napísané (dlhý) Život Klimenta od Teofylakta Ochridského a (krátky) Život Klimenta, ktorý napísal ochridský arcibiskup Dimitrios Chomatian; je to azda skrá­tené prepracovanie dlhého Života Klimenta, z ktorého sa dozvedáme o prenasledovaní a vyhnaní učeníkov arcibiskupa Metoda z Veľkej Moravy.

Osobitnú skupinu tvoria tri spracovania života Nauma, ktoré sa uverejňujú v preklade editora. Prvý slovanský Život Nauma napísaný ešte pred rokom 969 je najstaršou zachovanou informáciou o prenasledovaní a vyhnaní učeníkov z Veľkej Moravy a jediný prináša informáciu o tom, že niektorí z učeníkov boli predaní do otroctva a dostali sa na trh s otrokmi v Benátkach. Informuje aj o druhom odchode tých učeníkov Metoda z Veľkej Moravy do Bulharska, ktorí istý čas mohli aj po roku 886 ostať na Veľkej Morave, ale museli z nej odísť (asi) po roku 906. Druhý slovanský Život Nauma vznikol o niekoľko storočí neskôr a jeho hlav­ným prínosom je spresnenie osobných údajov o Naumovi. Napokon tretí slovanský Život Nauma je pravdepodobne ešte neskorším výtvorom a venuje sa najmä poučeniu o pravej viere Kristovej cirkvi a hoci jeho grécka pôvodina vznikla pravdepodobne až v 17. storočí,  jediný prináša indície na určenie presnejšieho dátumu vyhnania učeníkov z Veľkej Moravy na február – marec 886.

 Zoznam bulharských arcibiskupov bol asi v 12. storočí pôvodne tiež napísaný po grécky a nie všetky jeho historické údaje sú hodnoverné, no jediný dokladá, že Gorazd bol biskupom. Spis o písmenách černorizca Chrabra, ktorý vznikol na prelome 9. a 10. storočia a za jeho autora sa pokladá spomínaný učeník Metoda Naum, bol na­písaný na obhajobu hlaholského písma proti jeho odporcom z ra­dov byzantského kléru. Napokon je tu uverejnený úryvok z Povesti vremennych let (Nestorovej kroniky), ktorej počiatky siahajú do 11. storočia a ktorá obsahujú najstaršie údaje o ruských a slovan­ských dejinách (ako si ich predstavovali v 11. a začiatkom 12. storočia).

Celkove sa predkladaný výber vyznačuje tým, že každá jeho jednotka obsahuje také niečo pôvodné, čo sa v iných prameňoch nevyskytuje. Ukazuje, akú vysokú úroveň už od 9. storočia mal jazyk Slovenov. Za prínosné treba pokladať aj to, že sa tu publikujú aj také pramene, ktoré sa zväčša pokladajú za doplnkové a nie vždy ich používajú (prevažne len opomínajú) spracovávatelia tejto problematiky. Vzhľadom na túto svoju rôznorodosť treba predkladaný výber pokladať za nespor­ný prínos pre slovenskú historiografiu (ale aj pre záujemcov z radov širokej verejnosti) a môže sa chápať tiež ako impulz na kritickú reedíciu rozprávacích prameňov k pôso­beniu Byzantskej misie u nás, ale aj v jej následnej činnosti medzi ostatnými Slovanmi.

 

zavrieť

 
 
  • NOVINKY 

     

    http://www.postscriptum.sk/nase-tituly/do-vasej-pozornosti/historia-scepusii/#

      

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     Opäť k dispozícii!

     

     

     

     

     

      

     

     

     

     

     


      

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

      

     

     

     

     

     

      

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

        ZNOVA K DISPOZÍCII:

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

Zavrieť