Jozef M. Rydlo

Parlamentné prejavy

Parlam prejavy009

Kniha zaznamenáva poslanecké pôsobenie Jozefa M. Rydlu (1948) v Národnej rade Slovenskej republiky v rokoch 2006 - 2010 prostredníctvom 36 textov jeho prejavov prednesených v parlamentných rozpravách, ako aj ďalších dokumentov, na príprave ktorých sa podieľal – návrhov zákonov, vyhlásení či interpelácií. Obraz o jeho angažovanosti v tom období dotvárajú príležitostné prejavy z rozličných podujatí, médiám poskytnuté rozhovory i rozsiahla obrazová príloha.

Možno konštatovať, že vďaka svojmu širokému rozhľadu, skúsenostiam z dlhoročného pôsobenia v zahraničí a získaným znalostiam vo viacerých spoločenskovedných disciplínach, priniesol J. M. Rydlo osobitú kultúrnu a hodnotovú dimenziu do všedného stranícko-politického diskurzu v slovenskom parlamente a dodal mu nie len podnetnú intelektuálnu a myšlienkovú platformu, no i literárnu noblesu. Rozsiahle knižné zhrnutie jeho vkladu do legislatívneho procesu je preto ojedinelým svedectvom o osobnom nasadení v prospech životných národných záujmov, tradičných hodnôt a všestrannej prosperity slobodného a pluralitného Slovenska.

14,8 x 21 cm, 592 strán, tvrdá väzba, obrazová príloha, ISBN 978-80-89567-46-1

 

Jozef M. Rydlo sa narodil sa 20. septembra 1948 v Ružomberku.

Strednú priemyselnú školu strojnícku v Bratislave absolvoval roku 1967. Po maturite začal v školskom roku 1967/1968 študovať archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po okupácii r. 1968 emigroval a pokračoval v štúdiu (odbor literatúra a filozofia) na Štátnej univerzite v Padove (Taliansko), kde po obhájení dizertačnej práce „Svet na Trasovisku“ nell’opera letteraria di Jozef Cíger-Hronský : Con un epistolario inedito [„Svet na Trasovisku“ v literárnom diele Jozefa Cígra-Hronského : S nevydanou korešpondenciou] dosiahol 1. júla 1971 doktorát z literárno-filozofických vied.

Potom vo Vatikánskej paleograficko-diplomatickej škole postgraduálne študoval pomocné vedy historické. Vatikánsku archívnu školu absolvoval 13. júna 1972 a 22. júna 1973 absolvoval knihovníctvo na Vatikánskej škole pre knižné vedy.

Dlhé roky spolupracoval so Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme, o ktorom neskôr napísal monografiu Vydavateľské dielo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda 1963 – 1988; úvod do monografie napísal americký biskup slovenského pôvodu Andrej G. Grutka (1908 – 1993).

11. februára 1973 bol zvolený za riadneho člena Slovenského ústavu v Ríme (ustanovizne slovenských vedeckých pracovníkov v zahraničí), ktorého bol viacero volebných období generálnym tajomníkom.

Na univerzite v Lausanne (Švajčiarsko) skončil 2. novembra 1978 štúdium moderných a súčasných dejín, neskôr aj aplikovanú pedagogiku (30. júna 1982).

19. marca 1985 ho správna rada Strediska pre slovanské štúdiá „William Ritter“, ktoré pomáhal spoluzakladať, menovala za profesora. Do roku 1993 pôsobil v Lausanne ako pedagóg, editor, vedeckovýskumný pracovník a prispieval do najstaršieho denníka vychádzajúceho vo francúzštine La feuille d’avis de Neuchâtel, dnes L’Express.

V roku 1990 odišiel do invalidného dôchodku.

Od pádu tzv. železnej opony žil striedavo na Slovensku a vo Švajčiarsku.

Po návrate z exilu pôsobil v rokoch 1993 – 1996 v Matici slovenskej v Martine, kde bol námestníkom riaditeľa Slovenskej národnej knižnice povereným vypracovať koncepciu Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej na záchranu a spoznávanie slovenského kultúrneho dedičstva v zahraničí. Potom, napriek chatrnému zdraviu, pôsobil ako bibliograf v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Niekoľko rokov prednášal dejiny Švajčiarska a dejiny slovenského politického exilu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rámci cyklu výberových prednášok. Prednášal aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave (cirkevné dejiny) a na Univerzite Konštantína-Filozofa v Nitre (kultúra a civilizácia slovenských krajanov v zahraničí).

Roku 1993 bol vymenovaný za externého konzultanta prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča pre otázky kultúry a umenia.

6. októbra 1996 bol zvolený za predsedu Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, právnej pokračovateľky Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v Clevelande, ktorého predsedami boli predtým J. C. Hronský, Andrej Žarnov, Karol Strmeň, Imrich Kružliak a Ondrej Štefanko.

V roku 2001 založil edíciu Libri Historiae Slovaciae/Libri Historiae Europae, ktorej odbornými garantmi sú Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenský ústav v Ríme.

V roku 2006 prijal ponuku najstaršej politickej strany Slovákov, založenej v roku 1871, Slovenskej národnej strany, kandidovať za poslanca slovenského parlamentu. Bol zvolený (dostal 4 857 preferenčných hlasov) za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, kde vo 4. volebnom období pôsobil vo funkcii podpredsedu jej Zahraničného výboru.

Je otcom troch detí: Alexandra (* 1981) a Geneviève (* 1982) z prvého manželstva; Márie (* 1991) z druhého manželstva.

Publikoval niekoľko monografií, rozpráv, štúdií a príspevkov z dejín, literárnej histórie a kritiky, pomocných vied historických, bibliografie a politológie v slovenčine, v taliančine, vo francúzštine, v nemčine i v angličtine.

Dňa 27. decembra 1997 na návrh predsedu talianskej vlády Romana Prodiho, neskoršieho predsedu Európskej komisie, mu taliansky prezident Oscar Luigi Scalfaro udelil talianske štátne vyznamenanie Ordine al merito della Repubblica Italiana (Za zásluhy o Taliansku republiku) – do tých čias na Slovensku dostali túto poctu generál Milan Rastislav Štefánik, politik Alexander Dubček, historik Milan S. Ďurica a básnik Gorazd Zvonický.

 

 

zavrieť

Aktivita a úspech sa len zriedka stretávajú s pochvalou a uznaním. Oveľa častejšie vyvolávajú závisť a žiarlivosť, ktoré niekedy prerastajú až do nenávisti. Len takto si môže človek vysvetliť, že v roku 2010 sa meno jedného z najaktívnejších poslancov už neobjavilo na kandidátke SNS. Tento zborník jeho parlamentných prejavov chce byť skromným odčinením nezaslúženej odplaty. Poukazom na jeho mnohostrannú činnosť je knižným výrazom sklamania, ktoré citlivo prežíva nielen on, ale aj jeho mnohí priatelia.

Parlamentné prejavy, keď sú dobre pripravené a keď ich cieľom je dobro národa alebo obrana jeho životných záujmov, majú svoju literárnu i morálnu hodnotu. Stávajú sa historickými dokumentmi a zároveň aj čiastkou kultúrneho dedičstva národa. Nikomu netreba pripomínať, že medzi klenoty klasickej literatúry patria napríklad reči, ktoré predniesol v rímskom senáte Marcus T. Cicero. Alebo to, že vojnové prejavy Winstona S. Churchilla v britskom parlamente prešli do britského politického folklóru ako symboly nezlomného národného ducha. 

Nemožno očakávať, aby všetky parlamentné prejavy dosiahli úrovne Cicera alebo Churchilla. Ale každé vystúpenie v parlamente, keď sa ním úprimne sleduje dobro občanov, ktorí poslanca zvolili ako svojho hovorcu a advokáta, má svoj význam, ba dôležitosť. A niet pochýb, že ju majú aj prejavy Jozefa Rydlu prednesené na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a predložené verejnosti v tejto knihe.

 

František Vnuk

zavrieť

 
 
  • NAŠE NOVINKY (viac v časti "Naše tituly")

      

     

     

     

      

     

     

     

     

     

     

     

     

     


     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

      

     

                               

     

     

    ZNOVA K DISPOZÍCII:

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

Zavrieť